|
Camus and the Justice / Les écrivains devant les tribunaux |
|
Jeanyves Guerin |
|
|
|
Spisovatelia 20. storočia, či angažovaní, či nie, iba zriedka disponujú právnickým vzdelaním. To však neplatí pre Alberta Camusa, ktorý vo svojom diele stvárňuje súdnictvo odrazu z troch hľadísk: ako inštitúciu, ako vášeň a hodnotu a ako slobodu a pravdu. Tak ako Dostojevskij a Kafka pred ním, aj Camus sa vo svojich Denníkoch (Carnets) pozastavuje nad „absurdným fungovaním“ justície. Camus získal právnu kultúru v čase, keď sa ako spravodajca súdnictva pre noviny Alger Républicain „zúčastnil na množstve súdnych procesov“. Predovšetkým táto skúsenosť umožňuje lepšie pochopiť Camusovu tvorbu, v ktorej je odrazu sudcom, naprávačom krívd a spravodlivým človekom. Smäd po spravodlivosti a revolta sa môžu zmeniť v opak, ak sa do nich primieša ideológia a ak spravodlivosť produkuje nespravodlivosť. Štátny mechanizmus, aparát súdnictva, sa stáva strojom, ktorý obviňuje nevinných a vrhá sa na osamelého, úbohého a už vopred porazeného človeka. Albert Camus ako novinár, románopisec, esejista i dramatik volá vo svojom diele po reforme spravodlivosti, alebo možno ešte väčšmi po tom, aby sa súdnictvo nanovo pretvorilo v demokratickom duchu. |
|
|
|
Keywords: writers; censorship; justice |
|
|